Úvod

Základom popisu, schémy vývoja vesmíru sa postupne stala (21 storočie) kozmická evolúcia, ktorá vzišla z princípov biologickej evolúcie (Darwin). Evolúcia bola jediný možný kandidát na to, ako vysvetliť pozorovaný vývoj vesmíru v čase.

V EDQ teórii sú princípy všeobecnej, kozmickej evolúcie popísané a vychádzajú z matematických zákonitosti teórie chaosu. V chaose (neusporiadaný, dynamický systém) sa spontánne (bez zásahu nejakej vyššej entity) rodí poriadok, ktorý zastupujú rôzne fraktály. Fraktály (vzory) sú objekty, ktoré symbolizujú pravidelnosť a špecifické vlastnosti.

Pojem fraktál má doposiaľ, iba nejakú geometrickú interpretáciu (v matematike). No pre skutočný svet – vesmír, tieto fraktály zastupujú vlastne minimálne všetku baryonovú hmotu (látka) a jej prejavy.

Fraktály vzájomne interagujú, interagujú aj s chaosom (emergencia) a rodia sa zložitejšie útvary, ktoré dnes voláme komplexné systémy. Zakreslíme si to do logickej mapy.

Obr.1 Kozmická evolúcia, princíp zdroj: vlastny obrázok

Kauzalita, šípka času

V zmysle EDQ teórie je čas už napísaný pre všetky stavy vesmíru, minulosť, prítomnosť aj budúcnosť. Vychádza to priamo z teórie relativity (Einstein), kde pojem prítomnosti, minulosti a budúcnosti je dané, určené pozorovateľom v časopriestore. Dvaja vzájomne letiaci pozorovatelia (nenulová vzájomnú rýchlosť) majú posunutý sklon línie súčasnosti. Nezhodnú sa na tom, či dve nekauzálne udalostí nastali súčasne, alebo jedna skôr a druhá neskôr.

To všetko sa dá vyvodiť z teórie relativity. Vo všeobecnej teórie relativity navyše vystupuje gravitácia, ktorá je dôsledkom pokrivenia časopriestoru hmotou. 

Časopriestor je matematická abstrakcia, model, kde čas a priestor sú veličiny vzájomne sa ovplyvňujúce. Teda jedná sa vyložene o konštrukt ľudskej mysle, fyzikálny, matematický konštrukt.

Hlavný problém, nedoriešenie tohto modelu spočíva v tom, že sa uvažuje s časopriestorom aj tam, kde nič nie je (problém ničoho). Teda používame priestor a čas ako veličiny, ktoré nepotrebujú hmotnú podstatu. V princípe hovoríme o niečom, čo nemá existenčnú podobu, no zároveň determinuje všetko látku aj polia, celý vesmír. To je určite nesprávne.

Kauzalita, šípka času definuje, že sled - tok času je smerom z prítomnosti do budúcnosti, pričom prítomnosť sa stane minulosťou.

To je nám dobre známe. Fyzici a nie len fyzici tvrdia, že obrátená kauzalita nebola nikdy nameraná, nevideli sme antikauzalitu. Domnievame sa, že neexistuje.

Prečo si vesmír vybral len jednu možnosť v zmysle toku času?

Priatelia, keby sme nedokázali podať zmysluplnú hypotézu z hľadiska kozmickej evolúcie potrebovali by sme na to nejakého Boha, tvorcu vesmíru. Od počiatku sme vždy povedali svorne, to preto lebo to vytvoril Boh.

No existuje možnosť a vidíme ju aj vo vesmíre, tento fenomén zvaný temná energia by mohla byť obrátená kauzalita. V knihe EDQ o priestore a čase je vyslovená hypotéza, že fenomén temnej energie sa dá vysvetliť prostredníctvom červých dier.

HYPOTÉZA:

Temná energia je obrátená kauzalita, ktorá je vlastne pre vesmír dominantná, pretože prisudzujeme dominantnému vplyvu pre vesmír práve temnej energii, zhruba 75% z celého vesmíru (merania).

Urobme z toho teda logickú mapu:

Obr. 2 Kauzalita vesmíru, zdroj: vlastný obrázok.

Záver

Kozmická evolúcia teda nevytvorila jednu variantu toku času. To by práve bola záhada, keby sme mali len jeden tok času, známu kauzalitu. Doposiaľ však nikto neprišiel ani s hypotézou, že temná energia je práve obrátená kauzalita. Predstavuje antigravitáciu a nevieme povedať o nej skoro nič. Prejavuje sa hlavne vo vesmíre, kde nič nie je, teda v prázdnom priestore.

Pokiaľ je však hypotéza správna ukazuje nám, že vesmír je do seba uzavretý aj z hľadiska času. Nemôžeme na vesmír pozerať, tak ako doposiaľ. Teda len kauzálne a len lineárne.

To, že vnímame veci len kauzálne súvisí práve s tým, že kozmická evolúcia vytvorila hmotu, jej fyzikálne zákony spolu s touto pozitívnou kauzalitou. My nemôžeme na základe elektromagnetického žiarenia vidieť obrátenú kauzalitu, keď táto interakcia sa viaže práve na nám známu kauzalitu.